Terapia spúšťacích bodov patrí v praxi k často využívaným intervenciám u vertebroalgických stavov, hlavne vďaka jej jednoduchosti, priamemu prepojeniu ich diagnostiky a terapii a hlavne jednoduchému zaučeniu pacienta k intuitívnej autoterapii s pomocou ľahko dostupnej tenisovej loptičky.

Vypočujte si strojovo čítaný článok a ušetrite čas. Ak sa Vám nezobrazil prehrávač, otvorte ho v novom okne kliknútím na prehrať.

 

Spúšťacie body ako dôležitá súčasť vyšetrenia

Adelmanesh a kol. (2015) zisťovali u 270 pacientov s lumbosakrálnou radikulopatiou výskyt spúšťacieho bodu. Spúšťací bod diagnostikovali u 74,6 % pacientov (u zdravých ľudí bol výskyt minimálny) s vysokou mierou korelácie strany výskytu a strany radikulopatie. Naproti tomu u 152 zdravých dobrovoľníkov bol diagnostikovaný len v 1,9% prípadov (p <0,001).  Adelmanesh a kol. (2016) skúmal presnosť diferenciálnej diagnostiky gluteálnych spúšťacích bodov na zistenie radikulopaie u bolestivých syndrómov chrbtice. Špecifickosť testu bola 91,4% a jeho citlivosť bola 74,1%. Pomer pozitívnej pravdepodobnosti bol 8,62 a pomer negatívnej pravdepodobnosti bol 0,28. To poukazuje na úzky vzťah spúšťacích bodov a lumbálnej radikulopatie. Autori odporúčajú toto vyšetrenie zaradiť do rutinného fyzikálneho vyšetrenia.
 

Efektívne spôsoby ošetrenia a ďalšie efekty terapie

Často kladenou otázkou zo strany pacientov je možnosť využitia masáže ako príjemného spôsobu terapie cielenej na spúšťacie body. Tejto problematike sa venoval Takamoto a kol. (2015), ktorí porovnávali terapiu spúšťacích bodov, masáž a kontrolnú skupinu bez terapie u pacientov s akútnou bolesťou v oblasti driekovej chrbtice. V skupine, v ktorej boli ošetrované spúšťacie body statickým tlakom sa významne znížila úroveň bolesti a zlepšil sa rozsah pohybu. Tieto pozitívne zmeny boli štatisticky významnejšie ako v ostatných skupinách. 
Zaujímavým fenoménom terapie spúšťacích bodov sú okrem zón prenesenej bolesti aj pocity tepla či lepšieho prekrvenia určitej oblasti. Tomu sa venovali aj Skorupska a kol. (2015) v troch kazuistikách kde pomocou termokamery zistili krátkodobý vazodilatačný účinok v oblasti dolnej končatiny, ktorá zodpovedala referenčnej oblasti prenesenej bolesti pre spúšťací bod m. gluteus medius, u pacientov s radikulopatiou po ošetrení spúšťacieho bodu v  suchou ihlou v danom svale.
 

 

Fyziológia terapie súšťacích bodov alebo deje sa toho ďaleko viac ako len lokálna zmena v tkanivách

Randomizovaná štúdia Dodama a kol. (2019) preukázala na pacientoch s chronickou bolesťou spodnej časti chrbta (n=30), že kompresia na trigger point v m. quadratus lumborum zlepšila bolesť spodného chrbta, hyperalgéziu a znížila hemodynamickú aktivitu v pPFC (p PreFrontálny kortex). Taktiež tieto nálezy naznačujú, že kompresia trigger pointov inhibuje aktivitu neurónov v pPFC, nezáležiac na oblasti/lokácii trigger pointov. Ďalej výsledky ukazujú, že na elektroencefalografe (EEG) bola zvýšená denzita theta oscilácií v prednej časti mozgu zahŕňajúc aj pPFC v skupine v ktorej bola vykonávaná kompresia myofasciálnych spušťacích bodov. To naznačuje, že theta oscilácie v mediálnom PFC majú súvis s redukciou subjektívnej bolesti. Prezentované EEG výsledky ponúkajú možnosť, že kompresia spúšťacích bodov supresuje/inhibuje aktivitu v mediálnom PFC, čo môže pomôcť so znížením bolesti. Výsledky podporujú hypotézu, že kompresia spúšťacích bodov inhibuje aktivitu v mediálnom PFC, kde sa nachádza aj pPFC, redukuje ortosympatickú nervovú aktivitu. To môže mať za následok zlepšenie chronickej bolesti spodného chrbta. 
 

Využitie u chronických bolestí chrbta?

Denneny a kol. (2019) si dali za ciel zistiť účinnosť manuálnej terapie spúšťacích bodov na zníženie chronickej nerakovinovej bolesti a súvisiacich problémov u dospelých pomocou analýzy všetkých relevantných randomizovaných kontrolovaných štúdií. 11 štúdií s 548 účastníkmi zistilo nevýznamný účinok zmien úrovne bolestí. 15 štúdií s 318 účastníkmi preukázalo zlepšenú funkciu v porovnaní s kontrólnymi skupinami. 6 štúdií s 293 účastníkmi preukázalo významný prínos pri zlepšení hlásenom pacientom. Napriek zlepšeniu funkcie a pacientom hlásenému zlepšeniu autori dospeli k záveru, že dôkazy o použití manuálnej terapie spúšťacích bodov pri chronickej muskuloskeletálnej bolesti nie sú dostatočné na odporúčanie jeho použitia.
Kameda a Tanimae (2019) hodnotili vyšetrenia a liečbu 115 pacientov s bolesťami krížov a/alebo nôh. V troch skupinách pacientov bol diagnostikovaný spúšťací bod od 50 až do 85,3 % prípadov s najčastejším výskytom spúšťacieho bodu v m. gluteus medius. Autori v závere uvádzajú, že manuálna terapia s aktívnym uvoľňovaním mäkkých tkanív a spúšťacích bodov predstavuje účinnú kombináciu liečby bolesti krížov a nôh, ale u chronických prípadov je potrebný dlhší čas liečby ( > 1 mesiac).
 

Slovo autora na záver

Na základe rozboru literatúry sa terapia spúšťacích bodov javí ako vhodná súčasť komplexnej terapie, ktorá má potenciál urýchliť zotavenia a zvýšiť komfort a možnosti zaťaženia počas pohybovej terapie. Výhodou je jednoduché a intuitívne zaučenie k autoterapii, ktoré je vďaka minimálnej náročnosti a možnému efektívnemu zníženiu bolesti často obľúbená časť domáceho programu. Aj táto oblasť vedy vo fyzioterapii však zatiaľ zaostáva a nutne potrebujeme viac štúdií vysokej kvality, ktoré pomôžu očistiť empirické poznatky od subjektívnych skreslení.
Pre efektívne využitie terapie odporúčame absolvovať kurz Terapia spúšťacích bodov pod vedením Daniela Pejčocha, ktorý Vám ukáže možnosti diferenciálnej diagnostiky a terapie spúšťacích bodov v prepojení s palpačnou anatómiou, PIR/AGR a autoterapiou.