Grooten a kol. (2022) vo východiskách vo svojej práci uvádzajú, že pri chronických bolestiach dolnej časti chrbta je odporúčanou liečbou ostať aktívny, vrátiť sa k bežným aktivitám a cvičiť. Do svojho systematického prehľadu zaradili 45 štúdií, ktorých kvalita sa pohybovala od vysokej po kriticky nízku. Zistenia autorov uvádzajú, že pohybová terapia je účinná v liečbe chronických bolestí chrbta a že medzi rôznymi druhmi intervencií (jóga, tradičné čínske cvičenia, Pilates, cvičenia zamerané na zlepšenie motoriky) nie sú významné rozdiely. Touto témou sa zaoberali aj Heydenová a kol. (2021) v systematickom prehľade, do ktorého zaradili 249 štúdií. Autori uvádzajú, že našli dôkaz so strednou mierou istoty, že cvičenie je pravdepodobne účinné pri liečbe chronickej bolesti dolnej časti chrbta v porovnaní so žiadnou liečbou, bežnou starostlivosťou alebo placebom na bolesť. Analýza podskupín naznačila, že pohybová terapia je pravdepodobne účinnejšia, ako vzdelávanie alebo elektroterapia, ale pri porovnaní pohybovej a manuálnej terapie neboli pozorované žiadne rozdiely.
Špecifické miesto v pohybovej terapii je bráničné dýchanie, ktoré sa v praxi aplikuje či už samostatne alebo ako súčasť rozličných konceptov a metodík pohybovej terapie. Anderson a kol. (2013) zaradili do svojho prehľadu literatúry 3 štúdie, pričom každá z nich spĺňala druhý level úrovne dôkazu. Ukázalo sa, že cvičebné programy sú účinné pri zlepšovaní funkcie pľúc, znižovaní bolesti chrbta a zlepšovaní kvality života. Frekvencie dychových programov sa pohybovali od každodennej po 2-3 krát týždenne, s trvaním od 4 do 8 týždňov. Podobné zistenia pozitívnych vplyvov bráničného dýchania na chronickú bolesť chrbta prináša Shi a kol. (2023) v rozsiahlejšej metaanalýze, do ktorej bolo zahrnutých celkovo 11 randomizovaných kontrolovaných štúdií so 458 pacientmi. 
Pacienti s chronickou bolesťou dolnej časti chrbta majú často okrem iných problémov aj kineziofóbiu, ktorá sa podieľa na udržiavaní a prehlbovaní chronických bolestí chrbta. Kineziofóbia je pritom jednou z najextrémnejších foriem strachu z pohybu, v dôsledku bolesti a/alebo strachu z bolesti či zranenia-
 Comachio a kol. (2018) hodnotili 132 ľudí s chronickou bolesťou chrbta. Výsledky ich štúdie naznačujú, že korelácie medzi kineziofóbiou, postihnutím a kvalitou života sú štatisticky významné. Kineziofóbia je podľa autorov dôležitým kritériom hodnotenia u pacientov s chronickou bolesťou dolnej časti chrbta. 
Bordeleau a kol. (2022) vo svojej práci konštatovali, že kineziofóbia je spojená s intenzitou bolesti u ľudí trpiacich chronickou bolesťou. Do svojho systematického prehľadu zaradili 27 štúdií (n=1382), ktoré spĺňali kritéria recenzovaných randomizovaných kontrolovaných štúdií. Experimentálne prístupy v štúdiách zahŕňali fyzioterapeutické (69 %), vzdelávacie (3 %), emocionálne (6 %), psychologické (3 %) a multidisciplinárne multimodálne (20 %) intervencie. Autori v závere uvádzajú, že vystavenie telesným cvičeniam je najpoužívanejším prístupom k vysporiadaniu sa s iracionálnym strachom z pohybu a Tampa Scale of Kinesiophobia je najpoužívanejším nástrojom na meranie kineziofóbie. Manažment kineziofóbie sa doteraz vo veľkej miere zameriaval na pacientov s muskuloskeletálnou bolesťou, najmä bolesťou dolnej časti chrbta a bolesťou krku. 
Obraz o kineziofóbii ako komplexného javu vhodne dopĺňa práca Estee a kol. (2023), ktorí 10 rokov sledovali skupinu mužov s malou alebo žiadnou intenzitou bolesti chrbta a okrem iných, zbierali aj údaje o názoroch na ich chrbát a ich bolesti. Autori zistili, že negatívne presvedčenia týkajúce sa dôsledkov bolesti chrbta sú spojené so zvýšenou pravdepodobnosťou neskoršieho vzniku bolesti s vysokou intenzitou a/alebo vysokého zdravotného postihnutia. Riešenie negatívnych presvedčení (katastrofizácie) v skupine, môže znížiť výskyt bolesti s vysokou intenzitou a/alebo vysokého zdravotného postihnutia počas 10 rokov u mužov.
Strach, že pohyb vyvolá ďalšie bolesti a poškodenie a strach z bolesti samotnej, nasledovaný katastrofizáciou je rizikovým faktorom pre chronické bolesti chrbta a stáva sa súčasťou problému a jednou z príčin bolesti. Pri komplexnej terapii chronických bolestí je dôležité zaoberať sa aj touto problematikou, kde môže byť nápomocná edukácia, psychoterapia a postupné zaťažovanie fyzickým cvičením a aktivitami. Pre každého lekára, fyzioterapeuta či psychológa, ktorí pracuje s pacientami chronickou bolesťou odporúčame špecializovaný kurz Explain Pain - Pochopiť bolesť.